Maranata-Nesvady

Dňa 24.10.1999 si dychovka v Nesvadoch pripomenula 50. výročie svojho založenia, keď sa niekoľko nadšencov rozhodlo, že budú slúžiť piesňami vylúdenými dychovými nástrojmi na oslavu Pána a povzbudenie bratstva. Boli to bratia, ktorí už predtým hrali na týchto nástrojoch, ale boli aj taký, ktorí sa to museli ešte len učiť. Boli už väčšinou v stredných rokoch, ale úspešne prekonávali všetky prekážky. Činnosť krúžku bola takmer nerušená vonkajšími vplyvmi, aj keď boli pokusy na zoštátnenie hudobných nástrojov pre účely školstva.

Vo vedení krúžku sa vystriedali:

Brat Jozef Csővári, zakladajúci člen, ktorý veľa času venoval príprave partitúr, ale aj rozpisu pre jednotlivé nástroje. Túto prácu vykonáva dodnes. Po odsťahovaní brata Csőváriho do Bernolákova v roku 1962 prevzal vedenie brat Jozef Kišjakab, ktorý je vedúcim krúžku až dodnes.

Počas týchto 50. rokov sa zúčastňovala na rôznych akciách akými boli rodinné príležitosti (krst, svadba, pohreb)

Po roku 1989 sa otvorili širšie možnosti pre službu dychovky.

V roku 1991 bola na misijnej ceste v Juhoslávii a na evanjelizácii v Kiškőroši

V roku 1992 poslúžila v maďarskom Béri.

V roku 1994 bola pozvaná na otvorenie domu smútku v Nesvadoch a na svadbu svojho člena Jozefa Mučiho a jeho manželky Júlie Kissovej.

Rok 1995 bol požehnaný, pretože dychovka nadviazala kontakt s evanjelickými dychovkami zo Sliezska a mohla sa zúčastniť na festivale dychovej hudby v Českom Tešíne. V tomto roku poslúžila v maďarskom Felső Petény a na celoštátnej konferencii BJB

V roku 1996 sa zúčastnila na stanovej misii v Leviciach a o týždeň nato jej kroky opäť viedli na festival v Českom Tešíne. Po návrate domov ju čakala cesta do maďarského Tahi.

V roku 1998 sa po tretíkrát zúčastnila festivalu dychovej hudby v Českom Tešíne a v tom istom roku sa ženil ďalší člen dychovky Radovan Ďurika s Renatou Husárovou

V roku 2000 bol pre dychovku najťažším obdobím počas celej histórie. No napriek nepriazni osudu sa jej podarilo vydať svoju prvú nahrávku. Ku koncu roka sa jej oficiálna služba ukončila pre nepochopenie niektorých členov zboru. No krúžok neostal nečinný a aj keď nemohol cvičiť v modlitebni BJB, našli sa ochotní ľudia, ktorí podali pomocnú ruku. Dychovka sa schádzala počas zimných mesiacov u brata Jozefa Kišjakaba ml., po príchode nových členov (Dávid Ďurika, Jozef Kišjakab najmladší, Ján Ďurika, Júlia Mučiová, Alexander Litavský, Ján Luca, Samuel Cekov) umožnil dychovke práve jeden z nových členov Ján Luca cvičiť v jeho dome. V letných mesiacoch sa schádza na chate brata Juraja Kelemena.

Sme si vedomí, že sme len nedokonalí ľudia, teda aj naša služba nesie stopy nedokonalosti. Veríme však, že milostivý Pán pohliadne na našu snahu a neodvrhne ju ako neľúbu obeť. V tejto nádeji nás upevňuje aj apoštol Pavel:

„A tak, moji milí milovaní bratia, buďte pevní, nepohnuteľní, rozhojňujúci sa vždycky v diele Pánovom, vediac, že vaša práca nie je márna v Pánovi (1. Kor. 15,58)